Lalibela leží v nadmorskej výške 2500 metrov a je jedným z najposvätnejších pútnických miest etiópskych ortodoxných kresťanov. Stojí tu jedenásť skalných kostolov z 12. storočia a ďalej od mesta ešte dva. Kostoly patria etiópskej ortodoxnej cirkvi, ktorá býva často zamieňaná s koptskou pravoslávnou cirkvou so sídlom v Egypte. Tieto dve viery majú veľa rozdielneho, ale spája ich to, že sú obidve monofyzitné. Znamená to, že oproti katolíkom, evanjelikom a východným pravoslávnym veriacim ich zbližuje viera, že Ježiš Kristus mal len jednu podstatu – božskú a nie ľudskú. Preto aj oficiálny názov cirkvi znie „Etiópska ortodoxná tewahedo cirkev.“ Tewahedo znamená v jazyku ge´ez „zjednotený.“
Mesto vzniklo v dvanástom storočí na pokyn kráľa Lalibely z dynastie Zagwe. Kráľ Lalibela bol podľa povesti synom miestneho kráľa a slúžky. Tá sa bála o svoje dieťa a tak odišla na miesto nazývané Roha, kde porodila syna. Keď sa vladár dozvedel, že má syna, poslal pre neho vojsko, ktoré ho prinieslo na kráľovský dvor. Verili, že bude výnimočný, lebo ho našli obklopeného rojom včiel, čo bolo považované za božie znamenie. Matka mu dala meno Lalibela, čo má v jazyku ge´ez znamenať „včela uznáva jeho kráľovskú moc.“ Lalibela najskôr študoval v kláštoroch na jazere Tana, ale skoro odtiaľ odišiel. Ako dospelý mal vykonať púť do Jeruzalema, čo sa v tej dobe vyžadovalo od každého ortodoxného kresťana. Zdržal sa tu desiatky rokov a až po obsadení mesta moslimami pod vedením Saladina sa v roku 1187 vrátil do Etiópie.
Raz v noci sa Lalibelovi prisnilo o nebeskom meste, kde mu anjel vnukol myšlienku postaviť podobné stavby ako videl v Jeruzaleme. Za vhodné miesto vybral Lalibela miesto svojho narodenia, remeselníkom vraj poskytol mzdu akú si sami vypýtali a v priebehu 23 rokov tu nechal vytesať dve skupiny kostolov. Keď boli postavené, opäť sa mu prisnil sen, teraz so svätým Jurajom – bojovníkom s drakom, ktorý sa ho pýtal, prečo nepostavil kostol aj jemu. Preto nakoniec vytesali za pomoci tohto anjela asi najkrajší kostol v Lalibele, ktorý bol vraj hotový za jednu noc, bokom od ostatných. Podľa legendy bol Svätý Juraj tak nadšený vzniknutým dielom, že si ho prišiel na svojom koni pozrieť až k vchodu. Dodnes sprievodcovia ukazujú stopy kopýt jeho koňa v skale v kamennej chodbičke, ktorá vedie ku kostolu.
Spomínaný monolitický kostol Bet Giyorgis – kostol svätého Juraja je najkrajší, najfotografovanejší a je najnižšie položený kostol zo všetkých lalibelských kostolov. Jeho pôdorys, či už vonkajší alebo vnútorný je v tvare kríža. Má symbolizovať Noemovu archu. Nedotesaný roh skaly vedľa neho znázorňuje horu Ararat, na ktorej archa po potope sveta pristála.
Kostol svätého Juraja nebol postavený, ale vydlabaný do skalného masívu. Odborníci si na zem narysovali pôdorys kostola a ďalej postupovali tak, že skalu vedľa budúcich stien odsekávali a odvážali. Museli to mať dokonale naplánované a mať obrovskú predstavivosť. Vopred museli presne vedieť kde budú okná, dvere, prístupové schody a naplánovať odvodnenie. Keď boli vonkajšie práce urobené, začali s vyprázdňovaním priestoru vo vnútri monolitu. Ozdoby na fasáde boli robené na záver odstraňovaním prebytočného materiálu.
Týmto spôsobom vzniklo jedno z najdokonalejších a najoriginálnejších architektonických diel stredoveku.
Kostoly v Lalibele sú medzi sebou pospájané úzkymi chodbami vytesanými v skale a námestíčkami, čo bolo pre mňa doslova labyrintom a zážitkom zároveň. Každý návštevník musí pri návšteve kostolov v Lalibele prekonávať množstvo schodov, nebezpečných prechodov a podchodov v skalách, prejsť mokrým tunelom.
Lalibelské kostoly sú pútnickými miestami, kde pútnici môžu objavovať všetky významné miesta Starého i Nového zákona. Nachádza sa tu symbolická hrobka Jakuba, Izáka, Abraháma, aj Adama. Je tu umelo vytesaná rieka Jordán s miestom pokrstenia Ježiša a podobne zobrazená kamenná cesta do raja.
Vybudovanie kostolov v Lalibele bola vlastne túžba Lalibelu o vybudovanie kópie pravého Jeruzalemu, ktorý by slúžil ako jednoduchšia alternatíva nebezpečnej a dlhej púti, ktorá bola u ortodoxných veriacich vyžadovaná podobne ako u moslimov púť do Mekky. A prečo ich dal postaviť pod povrch zeme a jednoducho ich nepostavil tak ako iné stavby? So stavbou sa začalo v časoch okupovania pútnických miest do Jeruzalema moslimami a Lalibela si neprial, aby boli kostoly ľahkým terčom pre nepriateľov a nebolo ich možné jednoducho lokalizovať. Z tohto dôvodu sa o Lalibele hovorí ako o Novom alebo Čiernom Jeruzaleme.
Toto miesto dýcha magickou atmosférou histórie a duchovna. Vďaka svojej impozantnej architektúre a udržiavaniu etiópskou cirkvou bola Lalibela v roku 1978 zaradená do Zoznamu svetového dedičstva UNESCO. Je skutočnou a jedinečnou perlou Etiópie.
Silvia Vaculíková
www.silvia-foto.sk
