Patril medzi najrýchlejších a najproduktívnejších obrancov akých Slovensko kedy malo. Získal tri medaily z majstrovstiev sveta – striebro v roku 2000, zlato v roku 2002 a bronz v roku 2003. V sezóne 2010/2011 sa dokonca stal so 68 bodmi najproduktívnejším zadákom základnej časti NHL. Populárny “Višňa” sa napokon musel rozlúčiť s hokejovou kariérou kvôli zdravotným problémom po sezóne 2015/2016 v drese bratislavského Slovana.
- Na Slovensku máme Majstrovstvá sveta v hokeji. Ako dopadnú naši hokejisti?
„Ja veľmi nerád tipujem akékoľvek výsledky, avšak podľa môjho názoru môžeme iba prekvapiť. Proti top mužstvám budeme v úlohe outsiderov, ktorí iba so šťastím môžu zvíťaziť. Budem veriť, že prekvapíme.“
- Napriek tomu, že neradi tipujete – predsa len, kto bude podľa Vás majster sveta?
„Je tam päť – šesť mužstiev, ktoré budú favoritmi. Samozrejme, bude veľmi záležať na tom, ako sa tieto tímy zohrajú, akú budú mať formu a ako im sadne bratislavské, resp. košické klzisko. Myslím, že opäť sa bude rozhodovať medzi Kanadou, USA, Českom, Fínskom, Švédskom a Ruskom.“
- Reprezentanti do 18 rokov zostúpili do nižšej kategórie. Obávate sa o budúcnosť slovenského hokeja?
„Samozrejme, že sa obávam. Veľmi dobre vieme, kde je náš problém, a vie sa to už dávno. Napriek tomu sa nič nespravilo pre to, aby reprezentanti do 18 rokov nedopadli takto zle. Avšak musím podotknúť, že keď boli Majstrovstvá sveta tejto vekovej kategórie na Slovensku v roku 2017, na ktorých som sa osobne angažoval, tak podmienky pre našich mladých hráčov boli výborne nastavené. S trénerom Javorčíkom to fungovalo dokonalo, tréningové procesy boli nastavené na vysokej úrovni, takže vôbec nechápem, prečo sa v tomto trende nepokračovalo. Okrem toho sme všetci práve túto generáciu hráčov – ročník 2001 – považovali za pomerne silnú. Z tohto dôvodu považujem ich zostup do nižšej kategórie za nemilé prekvapenie, som z toho veľmi smutný a dúfam, že niekto za to ponesie zodpovednosť.“
- V minulosti malo Slovensko v NHL aj 30 hráčov, dnes ich tam hrá sotva 10. Čo nás čaká v ďalších rokoch?
„Ich počet sa bude pravdepodobne ešte znižovať. Klobúk dole pred Zdenom Chárom, akú formu si v jeho veku ešte stále drží. Avšak Marián Gáborík je dlhodobo zranený a Marián Hossa musel bohužiaľ skončiť. No a potom je tam veľká výkonnostná medzera, za ktorou nasleduje Sekera, Pánik a Tatar. Musíme si počkať, ako sa presadia nádejní mladí hráči – najmä Fehérváry a Ružička. Avšak moc pozitívne to nevidím, pretože nám chýba správny systém. Nemáme dobre nastavenú hokejovú infraštruktúru a prestávame stíhať svetovej špičke. V súčasnosti je zázrakom, ak hráme vyrovnaný zápas napríklad so Švédskom alebo Kanadou, pretože tieto krajiny sú od nás, čo sa týka podmienok pre hokej, na míle vzdialené.“
- Čo vravíte na obrancu Erika Černáka, ktorý sa celkom nádejne presadil v silnej Tampa Bay?
„Musím povedať, že mi pripomína Roba Švehlu, pretože je veľký, silný a tvrdý. Taktiež je rozvážny s pukom a má dobrú strelu. Kiež by sme mali ďalších 5 takýchto obrancov. V súčasnosti totiž trpíme akútnym nedostatkom kvalitných útočníkov. Máme v NHL iba Tatara, Pánika a snáď Cehlárika, čiže nám v prvom rade chýba kvalita v útoku. Brankárov máme výborných a obrana je celkom v poriadku. Vytratila sa kreativita útočníkov, ktorá sa dokonca už ani veľmi netrénuje. Kedysi sme si povedali, že budeme hrať kanadský štýl hokeja, avšak realita je taká, že sme zabudli učiť hráčov dávať góly a nenaučili sme ich ani hrať normálny hokej.“
- Čomu sa po ukončení kariéry venujete?
„Venujem sa môjmu projektu v Rači. Onedlho by sa už mala začať aréna stavať, avšak treba ešte vyriešiť zopár problémov s podzemnou vodou a podobne. Vyžiada si to značné investície, ale verím, že to zvládneme.“
- Aktívny hokej Vám nechýba?
„Chýba, ale zdravie ma nepustí. Bohužiaľ, ak by existoval nejaký čarovný prsteň, ktorý by som otočil a vrátilo by ma to do veku 20 rokov, ihneď by som to urobil a naskočil by som naspäť do zápasového kolotoča. Neváhal by som ani sekundu. Hokej bol moje všetko, moja vášeň, miloval som ho od malička. Ale žiaľ, musel som skončiť.“
- Čomu pripisujete hráčsku dlhovekosť Jaromíra Jágra, alebo už spomínaného Zdena Cháru?
„Slúži im zdravie. Napríklad konkrétne ja som mal veľmi veľa zranení, inkasoval som mnoho tvrdých hitov, ktoré mi uškodili. Na rozdiel od nich som totiž menšieho vzrastu. Nejde ani tak o to, aby si hráč udržal formu, skôr ide o to, aby zdravie dovolilo hráčovi hrať hokej na najvyššej úrovni takú dlhú dobu. Mne to bohužiaľ moje telo už viac neumožnilo.“
- Aký je Váš najkrajší moment kariéry, a naopak, najhorší?
„Najkrajšie momenty mojej kariéry boli 3 medaily, ktoré som vyhral s reprezentáciou, obzvlášť samozrejme tá zlatá. Najhorším momentom kariéry bol boj o záchranu v elitnej kategórii Majstrovstiev sveta so Slovinskom, kedy mi nebolo všetko jedno. Druhým zlým momentom bola prehra o bronz na Olympiáde proti Fínsku, kedy sme si tento zápas prakticky sami prehrali 10 minút pred koncom.“
- Keby sa dal vrátiť čas, ktoré zo svojich rozhodnutí by ste zmenili?
„Čo sa týka kariéry, nič neľutujem, ani žiadne svoje rozhodnutia by som nejak radikálne nemenil. Snáď iba niečo – ak by som bol dnes mladý, niektoré hádky s trénermi by som si viac rozmyslel.“
- Ako vidíte budúcnosť Slovana Bratislava?
„Pre hráčov aj divákov je určite KHL atraktívna súťaž. Ak budú na to financie, tak som ich fanúšikom. Presne tak tomu bolo v prvých sezónach, kedy za Slovan hralo mnoho kvalitných slovenských hráčov a bol základňou pre reprezentáciu. Vtedy malo význam, aby hral Slovan v KHL. Ale dnes už peniaze na KHL nie sú, za Slovan hrá mnoho hráčov, ktorých v Európe nikto nechce a potom sa počas sezóny vyhadzujú. Fanúšikov táto sezóna ku koncu už nebavila, lebo bol Slovan suverénne posledný. Nehovoriac o tom, že hráčom stále meškajú výplaty. Takýmto štýlom sa pochopiteľne fungovať nedá, a tak by bolo možno lepšie, ak by sa Slovan vrátil do našej extraligy. Úroveň našej ligy by sa tým pádom pozdvihla, nakoľko na Slovan vždy chodilo mnoho divákov. Netvrdím, že by to bolo dobré aj pre samotný Slovan, avšak pre extraligu by to bolo určite pozitívne.“
- Za svoj najväčší úspech považujem: Majster sveta z roku 2002.
- Najväčšia záľuba: Motokáry, autá a cyklistika.
- Pri čom si najlepšie oddýchnem: Relax v prírode alebo na dovolenke so svojou rodinou.
- Miesto na Slovensku, ktoré mám rád: Vysoké Tatry.
- Miesto vo svete, ktoré mám rád: Kalifornia.
- Obľúbený predmet/vec/talizman: Jedna konkrétna fotka mojej rodiny, ktorú mám uloženú v telefóne.
- Obľúbené jedlo: Francúzske zemiaky.
- Obľúbená farba: Červená.
- Domáce zvieratko: Pes.
- Čo nerád robím: To, do čoho ma niekto núti.
- Neviem odpustiť: Podlé klamstvo.
