Herečka a speváčka Janka Lieskovská je mladá, nesmierne sympatická a najmä empatická žena. Porozprávala nám, v ktorých muzikáloch ju aktuálne môžeme vidieť, akým spôsobom prehodnocuje svoj život po tridsiatke, čo robí pre svoju štíhlu postavu, ale aj to, že je šťastne zamilovaná.
Ste muzikálovou herečkou aj speváčkou. Čo je pre vás viac?
Speváčkou by som sa ja rozhodne nenazvala. Najviac sa cítim doma v herectve. Som rada, že ma ani v divadle nezaškatuľkovali a po- stavy, do ktorých som obsadená sú veľmi pestré. Mám preto možnosť sa vyhrať a s každou rolou prichádza aj nová výzva. Spievanie a najmä to muzikálové je naozaj náročné. Musíte byť nielen výborne technicky zdatný, ale taktiež zvládnuť pretaviť do piesne aj charakter postavy, aby bola komplexná. To je asi to najťažšie. Mám sa stále čo učiť a ako vyštudovaná bábkoherečka čo doháňať, no tá pestrosť ma na tom baví asi najviac.
Kde aktuálne účinkujete?
Najviac som vyťažená v divadle Nová scéna, ktorá je mojou domovskou scénou. Mám tam veľa krásnych titulov a aj v rámci žánrov je to pestré. Vytancu- jem sa v predstavení Mačky, vážnejšie témy sa nesú v tituloch Pokrvní bratia, Iago, Equ- us a odreagujem sa napr. v komédiách Sluha dvoch šéfov, Pi čaj miláčik alebo Charleyho teta. Hrám aj v komornom divadle Ticho a spol. , ktoré sa nebojí siahnuť ani po okrajových témach a žánroch. Tento priestor mi je veľmi blízky . No a teším sa, že si občas môžem odbehnúť aj do dabingu , prípadne stráviť večer pri recitácii poézie alebo spievaní šansónov, ktoré sa stali mojou srdcovkou.
Prejdime od práce k vášmu JA. Aké životné hodnoty si najviac ceníte? Čo má pre vás najväčší zmysel?
Byť k sebe úprimný a vážiť si samého seba. Nebáť sa pochybiť, pretože práve tie momenty nás najviac posúvajú. Vedieť zložiť po- klonu druhému človeku a oceniť jeho prácu. Byť empatický a po- môcť, keď je to v našich rukách. Byť vďačný za to, čo máme a dať životu zmysel. Pre každého človeka to znamená niečo iné. Ja sa učím brať každý deň ako dar, nie ako samozrejmosť a každého člo- veka, ako učiteľa, ktorý nás môže niečomu naučiť. Či už je to ces- tou pozitívnou, ale aj negatívnou. Už samotné chcenie a hľadanie zmyslu svojho života mi príde ako pekná hodnotná cesta.
Ľudia po 30tke obvykle prežívajú obdobie prehodnocovania, kam smerujú, ako sa bude ďalej uberať ich život. Ocitli ste sa aj vy v takom období, že rozmýšľate o živote alebo to všetko nechávate len tak plynúť a vychutnávate si každý deň?
Rozhodne som ten typ človeka, ktorý veľa prehodnocuje a roz- mýšľa nad svojím životom. Chcem ho prežiť čo najlepšie. A preto je pre mňa dôležité počúvať svoje vnútro a vedieť sa správne na- smerovať. Kedysi bolo pre mňa divadlo všetkým. Chcela som byť dobrá v tom, čo robím a uspieť v tomto našom “svete reflektorov“. Zároveň vedieť ustáť to, čo so sebou prináša a môcť byť na seba hrdá. No čoraz viac vnímam jeho prchavosť a začínam hľadať nie- čo trvácnejšie. Nevravím hodnotnejšie, pretože všetko čo robíme s nadšením a celou dušou má hodnotu v danej etape nášho živo- ta. Tak či tak, žiť každý deň naplno chcem stále.
Čo pre vás znamená mať dokonalú pohodičku?
Byť pokojná a nemusieť sa nikam hnať. Nemusieť vziať do ruky diár a plánovať. V kľude si uvariť čaj a zabaliť sa do deky. Prechádzať sa bez jasného cieľa. Zastaviť sa v cukrárni a rozprávať sa pri káve. Zájsť do kina alebo pozorovať okoloidúcich ľudí vonku pri pohári vína . Ísť sa zrelaxovať do wellnesu a na masáž. Stretnúť sa s blíz- kymi a byť na chvíľu pánom svojho času.
Káva alebo čaj?
Káva ma povzbudí a čaj upokojuje. Takže podľa potreby 🙂 .
Vaša postava je ultra štíhla. Ste vegetariánka?
Často sa stretávam s podobným názorom i keď ja osobne to tak vô- bec nevnímam. Nezaoberám sa tým koľko vážim. Skôr si sledujem, ako sa cíti moje telo. Keď mám náročnejšie obdobie, automaticky chudnem a potrebujem dodať telu silu a energiu. Vtedy si pridám do stravy viac masa. No celkovo sa mi lepšie pracuje, keď ten ža- lúdok až tak nezaťažujem a dodávam telu ľahšie stráviteľné jedlá. Vyhovuje mi vegetariánska strava, no snažím sa , aby to jedlo bolo pestré. Naučila som sa, že nič netreba preháňať a aj v rámci psy- chickej pohody občas “zhrešiť jedlom “ je vlastne veľmi fajn.
Jóga, pilates, crossfit alebo hodinové prechádzky po čerstvom vzduchu? Čo si vyberiete?
Momentálne je to jóga. Chodila som cvičiť do posil- ňovne, aby telo vedelo lepšie zvládať nápor, mala som kondičku a cítila sa silnejšie. No na druhej strane mi chýbala tá časť, kde sa viem stíšiť, skoncentrovať a zharmonizovať. Jóga mi dáva dostatočný priestor na oboje. Posilnenie tela, ale aj psychiky. Často mu- sím čeliť stresovým situáciám a preto je pre mňa mimoriadne potrebné naučiť sa za- chovať si pokojnú hlavu, aj keď tá po- hoda úplná nie je. To mi zároveň šetrí aj moju silu a energiu.
Svoje súkromie si strážite. Prezraďte nám, máte známosť?
To je pravda. Snažím sa chrániť si ten- to priestor, ale áno, priateľa mám . Je to úžasný človek, ktorý mi je veľkou oporou a má ma rád so všetkými mojimi “ zvlášt- nosťami “ :). Môžem byť pri ňom sama sebou, vie ma rozosmiať, keď to mne samej moc nejde a taktiež so mnou len tak mlčať a držať ma za ruku. Myslím, že som celkom dosť zaľúbená.
Máte srdce na správnom mieste. Už niekoľko rokov ste tvárou Nadácie Detského kardiocentra a podporujete deti s vrodenými chybami srdca. Ako to vnímate z pohľadu ženy?
Občas mi je po odchode z nemocnice moc smutno. Občas sa cítim nahnevaná na samú seba a na každú chvíľu, ktorú som strávila sťažovaním sa nad nepodstatnými vecami. Občas cítim obrovskú nespravodlivosť, keď vidím bábätká, ktoré majú len pár dní a za sebou už 2 operácie srdiečka. No najväčšmi cítim neskutočnú vďačnosť, keď môžem sledovať tú obrovskú lásku rodičov, ktorí prebdejú mnoho nocí pri postieľkach svojich detí, starostlivosť lekárov a celého personálu, ktorí sú tam prítomní telom aj dušou a najviac bojovnosť samotných detí, ktoré nestrácajú úsmev na tvári, sú vždy moc milé a strávime spolu zakaždým veľmi pekný čas. Som hrdá, že poznám všetkých tých anjelov z Nadácie Detského kardiocentra, ktorí robia pre detičky maximum.
