Nórsko – krajina „zázrakov“, alebo poctivej „práce“?

Dlhodobo som mal zámer zoznámiť svojich priateľov s nórskou krajinou, ktorá je povestná najmä prírodnými krásami a každý z nás si ju spojí s členitým pobrežím, ktoré tvorí podstatnú časť hranice krajiny. Fjordy – „výbežky“ mora do horských masívov vytvárajú neopakovateľnú atmosféru nedotknutej prírody a pre našinca, ktorý chodí za morom do Chorvátska,predstavujú aj atrakciu čohosi, čo doma nemáme.Akurát sem sa nechodí kúpať....

Letecké spojenie Bratislavy s hlavným mestom Nórska – Oslom, pondelok, streda, piatok zjednodušuje dopravu a cena leteniek nízkonákladovej spoločnosti Wizzair je neuveriteľná a robí z drahej destinácie aspoň v úvode finančne prijateľnú ponuku. Atak sme si s priateľmi – tri manželské dvojice, kúpili Vianočný darček v roku 2025 na september 2026 – vtedy podľa mojich skúseností je najideálnejšie počasie na potulky jesennou prírodou.

Zostavenie plánu programu som si zobral na starosť a pre mojich priateľov to bola séria prekvapení v rýchlom tempe, aby za desať dní spoznali to, čo som ja objavoval desaťročia. S organizáciou prepravy mi pomohol syn, ktorý mi poradil, aby som miesto tradičných požičiavateľov áut vyskúšal aplikáciu Getaround, ktorá umožňuje prenajímať si vozidlá súkromných vlastníkov. Vysvetlil mi, že aj on dáva k dispozícii svoje rodinné auto, ktoré nevyužíva pravidelne, záujemcom v čase, keď mu stojí na parkovisku. A tak sme sa v júli dohodli s Magdalénou, že si požičiame Mercedes-BenzViano pre osem pasažierov, čo predstavovalo pohodlný presun aj s batožinou pre šiestich účastníkov výpravy. Bolo to dobré riešenie, keďže auto bolo pristavené k letisku Gardemoen a my sme sa tak vyhli komplikovanému a drahému presunu z letiska do centra Osla rýchlovlakom a hneď sme mohli využiť náš čas na aktivity, ktoré začali prakticky hneď po prílete. Auto za cca 1.300 euro na desať dní s limitom 1.500km – čo zodpovedalo mojím prepočtom trasy, ktorú som chcel absolvovať, bolo prijateľným riešením – mali sme ho stále k dispozícii, bolo pohodlné a cena zahŕňala aj poplatky za diaľničnú sieť a tunely, ktorých bolo po našej trase neúrekom a aj dostatočné poistenie za prípadné nehody počas cesty. Auto sme si v zmysle pokynov aplikácie nafotili zo všetkých strán, interiér a stav nádrže a tachometru a rýchlo nasadli, lebo parkovanie na letisku je drahé...

V Osle som vybral ikonické ubytovanie pri športovom areáli s mamutím skokanským mostíkom a pamätným miestom pre náš biatlonový šport - v hoteli ScandicHolmenkollen Park. Prezliekli sme sa do „slušného“ a vyrazili na koncert Candlelight v aule právnickej fakulty.Pri „sviečkach“ sláčikové kvarteto hralo melódie mojej obľúbenej kapely Coldplay a EdSheerana. V prostredí, kde na stenách miestnosti sú maľby nórskeho expresionistického maliara EdvardaMuncha, ktoré si môžu pozrieť iba promujúci študenti, bol tento zážitok ozaj silný. Mohol by som pokračovať zážitkami z prehliadky Frogner parku so sochami Vigenlanda, prechádzkami v Oslo prístave, pevnosťou Aker Brygge, kráľovským sídlom, či budovou, kde sa odovzdávajú Nobelove ceny za mier, „kúpaním sa“ v Oslo fjorde - teda schladzovaním sa po saune, ktoré sú postavené priamo na vode, či gastronomickými zážitkami – veď populárnu „Fiskesuppe“ sme prechutnali minimálne päť krát.Ale tentoraz by som chcel opísať „zázraky“ nórskeho stavebníctva pri budovaní ciest, tunelov a mostov, ktoré sme vnímali pri našej ceste.

Naša trasa z Osla smerovala cez Verdens Ende – „koniec sveta“ do Stavangeru, kde sme strávili tri dni obhliadkou symbolu večného mieru – desaťmetrovými kovovými vikingskými mečami zabodnutými v skale, aby sa už nikdy nedali použiť a turistikou na Preikestollen ikonický masív vypínajúci sa nad Lysefjordom vo výške 600 metrov nad morom. V minulosti som sa musel k tomuto miestu prepraviť lodným trajektom a následne autobusom, ale dnes je vybudovaný zo Stavangeru  najdlhší a najhlbší podmorský cestný tunel na svete – Ryfylke tunel. 14,4 km – 292m pod hladinou mora bol nevšedný zážitok, ktorý nás obral o plavbu trajektom, ale ušetril čas a peniaze. Pri prejazde tunelom spomíname skúsenosti zo Slovenska s výstavbou  tunelov, prevraciame oči a radi by sme našich stavbárov poslali na školenie do Nórska. Ale celé je to inak – veď aj pri budovaní tohto tunela sa podieľali naši stavbári, ktorí si sem prišli zarobiť... asi je to iba o správnom toku peňazí a nie o našich schopnostiach.

Už po druhý krát stúpam prudkým výstupom na ikonu prírodných zjavov v Nórsku. Skalný masív vypínajúci sa nad Lysefjordom v prípade dobrého počasia poskytuje nezabudnuteľné výhľady na fjord a okolité hory. No, nezabudnuteľné, ako nezabudnuteľné... výstup mi pripomína predchádzajúci zážitok, ale mnohé detaily akoby som prežíval nanovo. Áno, pamätám na drevený chodník cez mokrade, ale teraz si uvedomujem, že títo Nóri ešte aj v ňom urobia priestor, aby drobné briezky mohli naďalej rásť. Priateľom som sľuboval nenáročný výstup prechádzkovou chôdzou, ale už od úvodu prudko naberáme výšku, prekonávaním skalných schodov a na štyroch kilometroch musíme prekonať tristo výškových metrov. Vystúpame do výšky 600 metrov nad hladinu mora - skalný masív s plošinou 25x25 metrov, ktorý sa nazýva Preikestollen – kazateľnica, v čase nášho príchodu je obsadený turistami a na to, aby ste mali pocit jedinečnosti, musíte si vystáť radu na foto. Na okraji masívu pózujú „dobyvatelia“, ktorí kreatívne archivujú túto chvíľu na elektronické média. Najhorší – najkreatívnejší? sú ako inak aziati, ktorípotrebujú najviac času na svoje „figúry“. Ale v zásade tých sto ľudí sa tu strieda pomerne rýchlo a všetci budú mať pocit, že tu boli sami.Pri predchádzajúcom výstupe bol s nami aj Padre František, ktorý nám odslúžil na „kazateľnici“ omšu, čo dodalo celému výstupu nezameniteľný rozmer a určite svoj tretí majstrovský titul v Bergene dosiahol Peter Saganaj vďaka naším modlitbám...

Aj tentoraz sa presúvame do Bergenu po pobreží, aby sme ušetrili čas. Cestná sieť je prerušovaná fjordami a výbežkami pevniny a ak si chcete skrátiť cestu, musíte akceptovať presuny trajektom. Musím však konštatovať, že to tu majú zvládnuté vynikajúco. Zoradisko pre autá v prístave je prehľadne označené, štvorprúdové a umožňuje nalodenie súčasne viacerým autám – osobným aj kamiónovým. Prichádzajúci trajekt otvárame „tlamu“ už pri pristávajúcom manévri a vypúšťa prevezené autá v priebehu pár minút. Aj my sme nalodení veľmi rýchlo a už vystupujeme po schodoch na palubu, kde nás v reštaurácii automat „skasíruje“ za prevoz a poľská obsluhujúca za občerstvenie. Odchádzajúci trajekt strieda prichádzajúci. Pravdepodobne štyri lode sa striedajú v 15 minútových intervaloch a plynule prepravujú cestnú dopravu medzi morskou výlukou z jednej strany na druhú. Množstvo tunelov zjednodušuje prechod cez horské masívy a kruhové objazdy v nich sú pre nás atrakciou hodnou videa. Z tunelu rovno na most, ktorý za normálnych okolností by sme fotili, lebo to nie je každodenná udalosť. Ale my sa ponáhľame, lebo ešte Bergen, Norheimsund pri Hardanger fjorde, vodopády, ktoré môžete „prechutnať zo zadu“, Eidfjord, Voringsfossen s neuveriteľnou sústavou nerezových mostov a view pointov a cesta cez národný park do Halingdahlu. V Nesbyen si užívame neskutočnú jesennú prírodu – žlté lístie briez, stálo zelenéihličnany potiahnuté „vlasmi“ – parazitmi -lišajníkmi, ktoré nájdete len tu v Nórsku a sú signálom zdravého, čistého prostredia.

Kráčame po chodníčku, ktorý sa často mení na mokraď a nie vždy sa jej vieme vyhnúť. Tri generácie – dvaja otcovia a dvaja synovia – tri ranné „vtáčatá“ si vychutnávajú farebnosť jesene. Brusnice, čučoriedky, vresy, biele plochy lišajníkov, machy, čvachtajúce traviny, kde tu huby. Krajina nikoho, podsvietená vychádzajúcim slnkom nás vedie k jazeru, v ktorom sa na pokojnej hladine odráža okolie. Johann by rád stretol losa, tak ako my pri nočnom presune z Bergenu, ale bezpečnejšie je nestretnúť ho...

Našu trasu a plánovaný počet kilometrov sme „prešvihli“ o 94km, čo nás stálo 770 NOK, čo v prepočte pri kurze 1Euro = 10,60 NOK znamená 72,50 Euro a vyčistenie auta 14Euro, ale celkovo hodnotím tento spôsob prepravy za jedinečný zážitok -možno aj preto, že som nešoféroval... zvládli to moji priatelia a tých sa treba asi tiež opýtať....

Autor: Dušan Spusta